Stránku mi skazili netoví červi - html žrúti
tak kým si ju zase nahodím - ak sa mi to vôbec podarí...

Hrad mám, hľadám princa

0


Bielovlasý upír križoval priestor svojej hrobky všetkými smermi nervóznym natiahnutým krokom. Mal za sebou dlhý bezsenný deň, ani oka nezažmúril.

Buffy povedala, že dnes k nim nemá chodiť, pretože nebude doma. Musí vraj zájsť za niekým dôležitým. Ani nevedel, že niekto taký už zase existuje v jej živote.

Ako to, že si doteraz nič nevšimol? Riley bol po smrti skoro dva roky, mal to vedieť.

Zúrivo odkopol kus starého matraca, ktorý sa mu priplietol do cesty pri jeho bezcieľnom blúdení po ošúchanom mramore. Za posledný týždeň mu premožiteľka aspoň štyrikrát povedala: "Spike, už som dlho sama. Niekoho potrebujem." A on si naivne myslel, že to balí jeho!

Pozerala naňho čudne zahanbeným pohľadom a bola taká prekrásna, a... nedotknuteľná. Bola ako nádherný drahokam, bál sa, že by zničil ten jej oslnivý jagot, keby sa jej čo i len jediný raz dotkol.

Ale chcel ju. Vždy ju miloval. Predsavzal si, že ak mu to povie ešte raz, už nebude váhať.

Nepovedala!

To preto, že už niekoho mala! Niekoho dôležitého, s kým má vážne úmysly.

Veľmi dobre vedel aké. Svadobné. Párkrát ju aj s Willow prichytil ako klebetili o šatách a o torte. A on blbec si nespočítal dve a dve. Vždy bol tupý!

Čo to všetci stále majú so ženením a vydávaním. Akoby na tom záležalo. Také divadlo. Sľuby, slová, blá, blá... Láska je predsa v krvi a nie v prstienku. Prečo nestačí len mať rád, prečo vždy musí byť toľko zbytočných výdavkov a celý ten okázalý cirkus.

Krvavé Peklo! Druhýkrát už neznesie, aby sa mu znovu vydala. Tentokrát to už nedokáže. Raz stačilo!

Xander s tým všetkým začal. Hej, to on je na vine! Len čo Buffy zničila Glory a zachránila Dawn vystrojili si s Anyou obrovskú nádhernú svadbu. Vtedy sa tomu smial, svadbiť sa mu pripadalo ako náramná zábava.

Nevesta bola prekrásna a ženích bol trkvas. Tancoval s Buffy a robil si nádeje. Čosi medzi nimi bolo, cítil to. Doc ho zhodil z tej veže skôr ako ona dobehla hore a zabránila mu začať rituál. Celého ho dochrámal, čo bolo zlé aj dobré zároveň. Lebo premožiteľka sa oňho starala, pokým sa neuzdravil.

Nerobila by to, keby jej na ňom aspoň trochu nezáležalo. Ani Scoobygang ho už neodháňal, mal permanentku na prítomnosť medzi nimi vlastne odvtedy, ako ho Glory mučila. Veci sa vyvíjali správnym smerom. Stačilo pár dní a bol by sa znovu odvážil skúsiť Buffy aspoň pobozkať ako v ten večer pred Bronzom. Pár zasratých dní!

Ale na Xandrovu svadbu z nejakého zvráteného dôvodu prišiel aj Riley. A všetky jeho vzdušné zámky sa mu zosypali na hlavu. Práve keď si už myslel, že je za vodou.

Spikove prsty zabehli medzi jeho kučery, znova premeral dĺžku izby svojimi míľovými krokmi a rozdrapil dvere na chladničke. Vytiahol z nej posledné pivo, otvoril si ho holou rukou a vylial si polovičku obsahu do hrdla.

Chudák Riley. Vlastne ho mal celkom rád. Teda okrem tých pár chvíľ, keď ho videl stáť vedľa premožiteľky pred oltárom a keď sa plížieval preč spod ich okien lebo už nemohol počúvať, ako tam hore vyvádzajú.

Keď sa dnes po rokoch nad všetkým zamýšľal, veľký Kapitán America bol vlastne jeho výhra. Nikdy si neprestal dokazovať vlastnú dôležitosť, a hoci Buffy miloval večne bol preč. Práca mala prednosť. Keď čakali ich prvé dieťa, Billyho, nebol doma skoro vôbec.

Čo bolo veľmi dobre, lebo on sám sa mohol bez obáv stále motať nablízku, a robiť všetko čo len premožiteľke na očiach videl.

A Buffy ho nechala. Hlavne potom, ako sa malý narodil. Zastupoval ju na hliadkach, a samozrejme, že jej každý deň musel referovať ako si počínal. Popritom sa vždy dozvedel kde jej chýba mužská ruka a všetko, čo bolo treba zariadil, opravil, vybavil...

Iba sa nikdy nepokúšal zastúpiť Rileyho aj v posteli, nemal chuť zase nafasovať plastikový kolík do srdca, alebo ešte horšie naozajstný, drevený. Ani trošku sa mu nechcelo dať sa rozprášiť, priveľa by stratil.

Riley mu vlastne mohol závidieť. Stále bol mimo, kvôli vládnym zákazkám bol rozlietaný po celom svete. Prepásol veľa krásnych, aj keď pre niekoho možno všedných vecí. Nepočul Billyho prvé slová ani nevidel ako začal chodiť.

A neučil ho ako v sebaobrane kopať protivníka do lýtka. Billy sa celkom podal na mamu. Bol drobný a krehký, so zelenými očami a blond vlasmi ako dievčatko. Musel mu predsa ukázať ako sa brániť ak by mu niekto ubližoval. Že takto bude brániť aj iných, to mu došlo až keď mu pani Smithová v škôlke povedala, že by mal Billymu vysvetliť, že sa nemá biť. Odovzdala mu ho s veľkou modrinou pod okom.

"Mama sa bude hnevať." Prezliekal ho a zistil že má ďalšiu na chrbte a ešte jednu tučnú na stehne. "Prečo si to urobil?"

"Sharon plakala." Malý hrdina nebol nikdy veľmi zhovorčivý.

"A... ?"

"Ricky ju buchol, udrela sa. Bolelo ju to a on sa jej smial. Tak som ho kopol."

"Ricky?" Poznal toho drzého nespratníka, bol o rok starší a o hlavu vyšší ako Billy.

Malý len prikývol a so šibalským úsmevom dokončil: "Potom sa už nesmial."

Áno, bol presne ako Buffy, málo slov, radšej činy. A zaťatý bol tiež ako ona.

"Prečo tam musím ísť aj zajtra? Je tam nuda. Ujo Spike ma už všetko naučil!" Buffy sa ho márne snažila presvedčiť, že chodiť do školy sa musí. Bola vtedy druhýkrát tehotná, už v ôsmom mesiaci. Podoprela si boľavý chrbát a pokračovala vo vysvetľovaní.

"V škole ťa naučia aj také veci, ktoré ujo Spike nevie!" Ale nevyzerala nahnevaná, iba smutná a uťahaná. Posledné dni si toho nabrala veľa. Pripravovala izbu pre druhé dieťatko a napriek tomu, že jej pomáhal ako vedel zdala sa mu unavená.

"Ujo Spike vie všetko!" Protirečil jej malý, sediac mu na kolenách.

Aký len bol hrdý keď počul tieto slová. Najradšej by ho bol vyobjímal hneď na mieste. Ale to by nebolo chlapské, len si ho k sebe otočil aby mu videl do tváre.

"Billy, nemal by si mamu hnevať. Včera sme sa o tom rozprávali." Napomenul ho zhovievavo. " a .... Billy..... Nikto nevie všetko. Ani ja."

"Tak dobre," otrávene ustúpil čerstvý školák, vytiahol sa mu z náručia a objal Buffy. "Dobrú, mami!"

Hej, bola by to veselá spomienka. Spike obrátil fľašku hore dnom a dopil aj zbytok chladivého nápoja. Potom ju zahodil do kúta, nerozbila sa, len sa tam chvíľu kotúľala, sledoval ju pohľadom kým sa nezastavila.

Keby noc, ktorá nasledovala po tom večere nebola najhoršia v jeho živote.

"Pôjdem, vonku pobehujú upíri, treba sa o nich postarať." Chcel sa rozlúčiť keď Billy odišiel spať, ako to robieval zvyčajne, už vstával z fotela.

"Prosím, môžeš ešte chvíľu ostať?" Na Buffyinu požiadavku sa prekvapene posadil nazad s pocitom, že niečo nie je v poriadku. Dnes už vedel, čo celý ten deň tajila.

Dvakrát skontrolovala Billyho či už spí, potom sa zatvorila v kúpelni. Dlho jej nebolo, tak dlho, že sa začal báť. Neobsedel viac dolu, a ešte ani nebol na poslednom schode, keď ucítil čerstvú krv. Nerozmýšľal, otvoril dvere dokorán a našiel ju tam sedieť na zemi a plakať.

"Niečo je zle, Spike." Bola taká utrápená a nešťastná. Vedel ako veľmi sa tešila, keď zistila, že znovu bude mať dieťa. Tŕpol viac ako ona sama, že to malé stratí.

"Prečo si mi nič nepovedala?" zdvihol ju z dlážky, na ktorej ostali červené fľaky. "Musíme do nemocnice."

"Nenávidím nemocnice."

"Ja viem."

Niesol ju celú cestu v náručí. Bol taký vyplašený, že si to ani neuvedomil. Až keď ju na príjme uložil na nosidlá a pozrel na hodiny, zistil koľko času tým stratil. Mal si zobrať auto, odvtedy si stále prizvukoval, že ak by Buffy zase potrebovala zachrániť musí vybrať najlepšie riešenie, a nie prvé, ktoré ho napadne.

"Postaráš sa o Billyho?" požiadala ho.

"Jasné, žiadny problém." Snažil sa nedať najavo že sám je od strachu úplne mimo. "Ty len musíš dať pozor na seba a na bábo. A nezabudni, si premožiteľka." Trpko sa usmiala jeho povzbudzovaniu. Bola taká krehká, taká utrápená, urobil by pre ňu všetko na svete. Vtedy aj dnes.

"Môžeš, prosím, dať vedieť Rileymu?" Toto znamenalo, že má ísť za Xandrom a požiadať ho aby kapitánkovi zavolal. Pochopil. Sám sa Rileymu do cesty neplietol, nebolo by to rozumné. Vždy keď býval doma patriarcha rodiny, čo bolo hlavne vo sviatky a narodeniny on ostával sám.

Preto tak miloval Halloween. Na Halloween Riley nikdy domov neprišiel. Vtedy mávali v práci veľkú poradu, všetci príšeráci zaliezli, nebolo treba zasahovať, tak hodnotili svoje celoročné výkony. A on mohol byť s Buffy a s deťmi.

Minulý rok zobral so sebou na výpravu za dobrotami už nielen piráta Billyho, ale aj malú baletku Buffy. Dostala meno po mame, ktorá preležala tri týždne pred jej narodením na posteli a tak sa bála, že ju stratí, že na veľké vyberanie v kalendári nikdy neprišlo. Akoby to nechcela zakríknuť. A keď sa nakoniec narodila, a lekári skonštatovali že je zdravá a v poriadku, už na nejaké rozmýšľanie nezostal čas.

Mala sotva tri roky, po dvoch hodinách zbierania sladkostí už ledva prepletala nôžkami pod bielou strapatou sukničkou a hnedé vlásky sa jej stále zapletali do blýskavej korunky, ktorá jej padala do čela. Celú cestu domov ju musel niesť a potom hneď zaspala ako zarezaná.

Veľká Buffy už mala nachystané jednohubky, chlebíčky aj koláče, vždy sa nimi napchal na prasknutie. A tiež video ako každý rok. Piráti Karibiku III. Nečudo, že sa Billy tak pýšil tým svojim kostýmom, Jack Sparrow bol jeho veľký favorit. Šťastím celý bez seba cez film ani nedýchal a potom o ňom stále štebotal dlho do noci. Ale nakoniec aj jeho zmohla únava.

Odniesol ho do postele. To bol začiatok zvyčajného Halloweenskeho rituálu, ktorý si za tie roky s Buffy vytvorili. Vrátil sa do obývačky a chvíľu prestupoval pri dverách z nohy na nohu. Potom povedal niečo ako Aj ja už pôjdem alebo Tak sa maj alebo nehovoril celkom nič, len si pozeral na špičky topánok a čakal kým ho nejako nezdrží.

Buffy to robievala veľmi rafinovane: Dnes majú predsa démoni pauzu, zbytočne by si sa potĺkal po cintorínoch alebo ako v posledné roky Mám dva diely seriálu, ktoré si ešte nevidel, chceš si ich pozrieť? A on, hoci ich už celkom iste videl, ochotne prikývol a ostával až kým sa vonku nezačalo brieždiť.

Tento rok nebude žiadna prechádzka, žiadne rozžiarené oči nad taškou plnom blýskavých cukrových pokladov. Žiadne koláčiky a žiadna telka. Ani kradmé pohľady na smejúcu sa kráľovnú na gauči hneď vedľa.

Zaťal zuby až mu všetky svaly na lícach hrali pod kožou. Prečo nemohlo všetko ostať tak ako to bolo? Ako veľmi ho Riley musel neznášať, keď si len tak jednoducho umrel a všetko pokazil? Musel sa pri tom ostatnom bojovom zásahu pchať tak veľmi dopredu a nechať sa prešpikovať jedovatými tŕňmi? Teraz sa do Buffyinho života votrie niekto iný a všetko mu zoberie!

Spikovi bolo horúco, zhodil zo seba prepotené tričko. To z toho pocitu, ktorý on volal zlosť. Nemohol predsa priznať, že je iba zúfalý. Polonahý sa opäť vrátil k chladničke. Zabudol, že z nej pred chvíľou vytiahol posledné pivo. Napaprčene tresol dvierkami. Prehľadal všetky kúty, našiel dva zaprášené debničky s fľaškami, ale boli prázdne.

Nikde ani stopy po alkohole. Nejako popri ničení démonov s Buffy, Billyho vedeckom projekte a Príhodách Macka Pú, ktoré večer čítaval malej zabudol doplniť zásoby. Za chvíľu sa zotmie. Musí ísť von a niečo si kúpiť.

Ale on aj tak nebude môcť vyjsť. Všade bude plno namaskovaných detí a ich blažených otcov. Mohol by stretnúť niektorého, ktorý ho spozná a ten by sa nevinne opýtal: "Kdeže máte Billyho, pán Spike?" Musel by ho zabiť! Nevedel ako s tým čipom v hlave, ale veď on by už na niečo prišiel.

Nie, za žiadnych okolností neopustí svoju hrobku, ani sa odtiaľto nehne. Veď čo by povedal? Viete, pán sused. Ja som už skončil, som minulosť. Billy išiel von so svojím budúcim machocháčom. Hrôzostrašná predstava. Strašidelná.

A jeho malá Láska? Predstavil si bambuľku v kostýme hobitky, ktorý pre ňu Buffy chystala tento rok ako máva ´tomu milému cudziemu ujovi´ s machuľou namiesto hlavy a skoro mu na tvár vybehla jeho upíria maska.

Naučil sa merať rok nie od Vianoc po Vianoce, ale od Halloweenu po Halloveen. Minulé neboli práve veselé, Buffy sa Rileyho smrť dotkla, naozaj ho mala rada. Bývala smutná a deti tiež. Ale aspoň mohol byť s nimi, zabaviť ich, priviesť na iné myšlienky.

Tento začína ako katastrofa. Apokalypsa. Koniec sveta aký mal rád a života aký mu vyhovoval. "Nehnevaj sa, ale zajtra nemôžeš prísť k nám, nebudeme doma. Musíme zájsť za niekým dôležitým." Ako by mu povedala: "Už si zbytočný Spike, nahradí ťa niekto iný, lepší." Vždy bol menej ako ona, iba nikto, netvor, príšera. Chodiaci prach.

Vytiahol z vrecka kabáta balíček cigariet a zaprisahal sa, že viac nebude snívať, už nikdy. Nikdy!

A nikdy viac nebude mať rád Halloween.

*****


"Nie je doma!" Bol to Billyho hlas. Spike si hovoril, že musel predsa len zaspať. Čo by ten chlapec robil v noci potme na cintoríne? A že bola riadna tma. Sám si nevidel ani na koniec nosa.

"Asi šiel niekam von. Ako ho teraz nájdeme." Definitívne sen. Jeho utrápené a vyčerpané podvedomie Billyho hlasom hovorí, presne to, čo by sa mu páčilo. Keby ho hľadali, keby im chýbal...

"Na Halloween bývajú upíri doma a nikam nechodia. Spike tento zákon neporušuje ak len nemusí. Čo ak sa mu niečo stalo?" Krucinál fagot. Musí s tým prestať. Ale hneď! Ešte aj premožiteľka ho mátoží? A má oňho starosti, to akurát! Určite niekde sedí s tým svojim nápadníkom a flirtuje jedna radosť. Čo si to prikazoval? Žiadne sny! Už nikdy žiadne sny!

´Spike, počuješ ma.´ Tentokrát sa strhol a vyskočil zo zeme. Vnímal hlas Willow spoza zatvorených dverí hoci do uší mu žiadny zvuk nedorazil rovnako ako vtedy pod tou hlúpou železnou vežou. Žeby sa mu predsa len nesnívalo?

´Počujem.´ Odpovedal najprv automaticky. ´A vypadni z mojej hlavy! Už aj!´ dodal vzápätí podráždene.

´Sorry! Máš to vnútri vyzdobené?´

´Čože?´ Vnútri hlavy?

´Takže nie. Buffy, povedala si mu vôbec, že prídeme? Trošku ti to tam po Halloweensky upravím.´ Čo to stále melie?

Nestihol sa dlhšie čudovať. V jeho svietnikoch sa z ničoho nič rozhorelo zopár sviečok, v kúte sa objavila veľká čierna rakva s nejakým telom, ktoré vyzeralo ako čerstvo zabitá mŕtvola. A všade po dlážke sa povaľovali samé kosti a lebky na červených krvavých fľakoch. Zmizla telka, chladnička, lampa...

´Deti chceli vidieť kde bývaš, ale Buffy ti to nejako zabudla oznámiť.´

´Nezabudla. Malo to byť prekvapenie, tak som mu iba zakázala prísť, aby zostal pekne doma.´

Spika zalial studený pot. Prekvapenie! Celý deň sa zbytočne mučil!

A okrem toho to okolo neho vyzeralo ako v B-čkovom horore. Poslednú rakvu, ktorú tu mal zakopal za múrikom, keď mu ktorýsi večer napadlo, že je Billy už dosť veľký aby ho tu mohol vypátrať.

Tento čarodejkin "výtvor" decká nesmú vidieť.

´Willow! Chceš ich na smrť vydesiť? Alebo chceš aby sa ma začali báť? Okamžite vráť všetko nazad, môžeš prirobiť zopár balónov a nejaké lampióny, a falošné netopiere a pavúky. Ešte tekvicového svetlonosa. A dosť! Jasné?!!!´ Musí zachrániť čo sa ešte dá.

So zadosťučinením pozoroval ako podľa všetkého pravé hrôzostrašné bosorácke dekorácie miznú a nahrádza ich umelá háveď a svietiace papierové gule presne podľa jeho predstavy.

´Ešte sladkosti.´ dodala Willow.

Rovno pred nosom sa mu objavila veľká okrúhla misa preplnená voňavým a sladkým obsahom. Schmatol ju do rúk a zabránil jej tak spadnúť na zem. ´Bláznivá striga!´

´Strelený upír! Pustíš nás dnu alebo aj to mám urobiť za teba?´

´Šibnutá ježibaba!´ Oprel sa do krídla. Dvere hrobky sa otvorili s príšerným škripotom. Vŕzgali tak vždy, ale deti to nemohli vedieť. Vystrašené ustúpili o krok dozadu. Všetky okrem Bree.

"Ahoj, ujo Spike. Čo mi dáš?" Osemročná červenovlasá dievčinka mala na sebe celkom neškodný kostým, ako malý anjelik. Akurát! K anjelikovi mala na hony ďaleko. Nevedel ako si ju Willow s Tarou obstarali. Jednoducho sa jedného dňa odkiaľsi zjavila a nikto sa nepýtal. Ani úrady, ani škola.

Pamätal si ako sa prvý krát podujal, že ju bude v noci strážiť. Mala vtedy tak päť rokov. Myslel si, že to bude brnkačka. Uložiť do postele a pri telke vyjesť chladničkové zásoby na celý týždeň. Zdvorilo prikyvoval na Willowine a Tarine rady a vypoklonkoval ich z dverí.

Len čo však tie dve vytiahli päty z domu, milá Bree ho prikovala k stoličke. Nemohol sa ani pohnúť, vypovedať jediné slovo. A robila si s ním pritom čo chcela. Celého ho poviazala mašľami, česala mu vlasy a potom ho nakŕmila arašidovým maslom a lekvárom.

Willow a Tara sa vrátili až nadránom a išli sa od smiechu popučiť. Dodnes netušil, čo na tom bolo až také smiešne.

"To sa nepatrí." Napomínali malú nezbednicu a chichúňali sa pritom. "Už aj ho pusť."

"Nepustím. Nie je človek. Čo keď mi ublíži?" Nakoniec ju predsa len presvedčili, že je neškodný. Ale aj tak mával pri nej čudný pocit. Nebezpečná malá ryšavá pehavá potvora. Vedel, že keby chcela mohla ho znehybniť hoci aj teraz a hotovo. Radšej si ju skúsi neznepriateliť.

Čupol si a strčil jej pred oči misu. "Nech sa páči, vyber si čo len chceš." Opätoval jej úsmev a posunkom volal dnu aj ostatných.

"Poďte si zobrať všetci." Prvá sa osmelila jeho najmilšia hobitka, maličká ale prekrásna. Predsa by sa nebála uja Spika, ktorý ju naučil ako si uväzovať šnúrky a ako sa nepozorovane dostať k maminým koláčikom na hornej polici v komore. Strčila ruku medzi sladkosti až po zápästie a nabrala si plnú hrsť, potom sa oprela o jeho bok a nemotorne začala rozbaľovať jeden z kúskov kým dva ďalšie jej padli na zem.

Svoje práva si uplatnilo aj Xandrovo staršie potomstvo. Obe dievčatá Ruth aj Amélia, vyobliekané za modelky alebo možno herečky si nastrkali do vlastných vrecúšok toľko, koľko sa im tam len zmestilo. Potom sa stiahli viac dozadu, začali si všetko obzerať, vzrušene si niečo šepotali, chichotali sa a rýchlo sa rozbehli dolu do podzemia.

Billy vošiel až ako posledný. Bol predsa najstarší a bol tu jediný chlap medzi toľkými ženami, lebo ani nie dvojročné okrúhle batoľa, ktoré mal Xander na rukách sa ešte za muža počítať nedalo. Zobral si veľký kus čokolády a s hraným nezáujmom sa tiež pustil do prehliadky jeho obydlia.

Pred dverami už zostali len dospelí. Willow zavesená do Tary. Xander so svojím živým, ale ospalým a v podstate veľmi lenivým nákladom vedľa Anyi s rastúcim okrúhlym bruškom. A Buffy. Pri pohľade na ňu sa mu dvíhal žalúdok. Tá vec so šatami pre družičky a poschodovou tortou s veľkým srdcom navrchu ešte stále nebola vyriešená.

Čo ak?.... Nie, nie, nie.... Takto by mu iste Buffy nechcela naznačiť, že ju má požiadať o ruku. Alebo hej? Priznala sa mu predsa, že niekoho potrebuje. Sledoval ju ako si ho nenápadne premeriava a po tom, čo ulahodila svojmu zraku sa naňho rozpačito usmieva. Nemohlo mu uniknúť ako sa díva. Uveličene, s nádejou! Krvavé peklo! Naozaj to bude pravda! Toto teda nepredýcha!

"Primrzli ste tam alebo čo?" Opatrne zdvíhajúc malú Buffy jednou rukou do náručia uvoľnil vchod a misu položil na stolík. Znovu sa obzrel a zatajil dych. Veľká Buffy ešte stále s rumencom na tvári so zaľúbením obdivovala jeho nahú hruď a ramená. Dopekla!

Na chrbte zacítil studené mrazenie. Ešte nikdy sa neženil, bude to makačka. Bude sa musieť vyobliekať, byť zdvorilý a milý, odriekať všetky tie nezmyselné slová a vymyslieť sľub, ktorým sa jej odovzdá. Asi to zrýmuje, ešte všetko nezabudol. A kúpiť prsteň, a kyticu.

Vzrušením sa mu rozšírili zreničky. Buffy bude celá v bielom a bude nádherná. Nechá jej zahrať Wings in the wind, pod vplyvom čarov určite vtedy povedala to čo by naozaj chcela. Vyzve ju do tanca, bude ju vykrúcať a šepkať jej pritom Ľúbim ťa. Keď dotancujú chytia sa za ruky a každý bude vidieť, že je len a len jeho, že už navždy patria k sebe... Svadby vlastne vôbec nie sú až taká zlá vec.

"Ujo Spike, ujo Spike, a kde máš frajerku?" Šokovane sa vrátil nazad do reality a zhrozene si premeral dve ukrutne zmaľované filmové hviezdy, ktoré sa ako veľká voda dovalili nazad zo suterénu.

"Frajerku?" Skoro začal pred tými dvomi cúvať. Blysol očami k Buffy a videl ako zodvihla obočie a zvedavo sa prizerá. Len nech teraz táto roztopašná čeliadka zase všetko nepokazí.

"Ja nemám žiadnu frajerku." Bránil sa odhodlane.

"Určite." Odula sa menšia Anyina kópia. "Bola tu tma a ty si skoro nahý, a posteľ nie je postlaná. Iste tu máš niekde frajerku."

"Nemám. Len som spal." Uvedomil si, že sa skoro červená. "Zaneste misu dolu Bree a Billymu." Už aby sa tých prostorekých oblúd zbavil.

"Aj ja idem." Požiadala ho hobitka v náručí, tak ju zložil na zem a pozeral ako ju Amélia vedie dolu. Ešte že si tam urobil normálne schody, po tom príkrom rebríku, ktorý tam mával kedysi by nezišla.

"Asi by si sa mal obliecť." Pobavený úsmev premožiteľky ho prinútil začať sa obzerať kde má niečo čím by sa zahalil.

"Márnosť, aké staré vlastne tie dve sú?" Prehodil zhľadúvajúc niečo čisté na seba. Na sedačke za gaučom objavil jednu zo svojich červených košieľ, bola posledná z čisto vypratej a vyžehlenej kôpky, ktorú si priniesol od Buffy minulý týždeň.

"Nezabúdaj koho majú za mamu."

"Otvorene hovoriť o sexe, na tom nič zlé nevidím." Zamiešala sa im do rozhovoru Anyia. "Je to tá najprirodzenejšia vec na svete."

Neodvážili sa jej protirečiť. Bývalá démonka milovala deti. Bolo to nezvyčajné, keď človek uvážil čím si krátila čas viac ako tisíc rokov.

Keby mu to niekto povedal, neuveril by. Ale videl to na vlastné oči a bola to absolútna a neodškriepiteľná pravda. Znova bola tehotná. Keď im to nedávno oznamovala, všetku vinu hádzala na Xandra ale jej oči neboli nahnevané. A Xander sa jej ospravedlňoval, ale nie ako previnilec. Urobili si to dieťa úmyselne a po zrelej dohode, jeho sa im nepodarilo oklamať, bolo to očividné.

Rozumeli si veľmi dobre aj bez slov, až im niekedy závidel. Používali také tie nenápadné posunky, ktorými si všetko povedali. Aj teraz si nedbalo kývli bradami, keď videli ako mu premožiteľka dopla zvyšné dva gombíky a potom sa ho chytila pod pazuchu. Akoby všetkému rozumeli. Aj Willow a Tara si vymenili chápavé úsmevy a Buffy sa zase posunula ešte o kúsok bližšie a nechala ruku presne tam, kam ju pred chvíľou strčila.

Nemohol prehliadnuť takýto jednoznačný signál, odvážil sa na oplátku ovinúť svoje rameno okolo jej pása. Nebránila sa.

Naozaj chce aby ju požiadal. Zem sa mu zakrútila pod nohami a šťastie mu začalo zahmľovať zrak. Bude to celkom ako v tom jeho sne. Kým bude vonku vidno bude s deťmi. Billymu opraví motorku, ktorá stála doteraz nepoužívaná v garáži a so svojou princezničkou bude variť čaj o piatej bábikám.

A potom... Keď sa zotmie... Nevedomky sa zadychčal a zaľúbeným pohľadom kradmo obdivoval bohyňu vedľa seba. Bude strážiť jej spánok. Veľmi rád. Teda väčšinou...

Celý žiaril pokým všetkých prítomných hostil vyčarovanými dobrotami. A sršal vtipom. Dokonca ani nebol uštipačný ako zvyčajne. Ako by mohol? Veď zakrátko budú všetci jedna naozajstná veľká šťastná rodinka.

Deti sa nakoniec nabažili jeho skromného obydlia a rodinná rada zložená z Buffy a Willow rozhodla, že sa presunú k premožiteľke, už aj preto, že najmenší začínali byť ospalí.

"Zájdem po Billyho." Ponúkol sa ochotne, keď videl, že chlapec sa ešte stále potuluje niekde v podzemí.

Zišiel dolu schodmi a uvidel ho ako stojí vedľa starého kamenného sarkofágu a prstami opatrne kĺže po golieri jeho kabáta, ktorý tam mal prehodený. Keď ho zbadal rýchlo stiahol ruku a schoval ju za chrbát.

"Ešte si mi nepovedal za koho si sa dnes prezliekol ty?" Spýtal sa ho aj keď tušil kým sa Billy dnes večer stal. Čierne nohavice a tričko, navrchu červená košeľa, bolo to zreteľné.

"Ja som upír. Ale dobrý!" Hrdo prehlásil Billy presne ako predpokladal. "Pomáham premožiteľke." Ako ináč!

"Myslel som si!" Uznanlivo mu prikyvoval. "A si určite veľmi silný, lebo vieš schovať zuby aj čelo."

"Jasné. A každý deň trénujem. Budem ešte silnejší."

Rozstrapatil mu šticu, potom poodišiel pár krokov. "Podáš mi, prosím, kabát. Vonku je iste chladno."

Billy zobral obdivovaný kus odevu opatrne do rúk a hryzkajúc si spodnú peru mu ho doniesol. Ešte trošku podrastie a požičia mu ho. Alebo mu zoženie vlastný. Za chvíľu bude mať predsa narodeniny.

Chlapec kráčal vedľa neho až domov. Snažil sa zrovnať si s ním krok, tak musel nasilu menej naťahovať nohy. Ale neprekážalo mu to. Toto bol Halloween aký mal rád.

Pri zapnutom videu sa napchával dobrotami ostošesť spolu s Xandrom pokým si decká išli hrdlá vysmiať na variacom potkanovi Rattatouillovi.

A čo bolo najlepšie, celý čas sedel hneď vedľa Buffy. Nie tak ďaleko ako po iné roky, celkom blízko nej. Rameno si položil na operadlo gauča a prstami sa občas nenápadne hral s jej vlasmi. Nevedel, či si to niekto všimol ani či si to všimla ona. Ale nikto nič nenamietal.

Perfektné. Povedal si to za tento večer snáď tisíc ráz.

Keď Xander pozbieral svoju rodinku a odchádzal, dokonca mu potriasol rukou. Inokedy by ho iba nevšímavo minul. Buffy mu už iste všetko o svojich plánoch povedala. Len on sám, sprostý, až dodnes nemal ani tušenie.

Potom si Bree postavila hlavu, že musí ísť pozrieť či jej príšery, čo chodia po vonku nezničili záhradný domček pre bábiky. A neustúpila kým sa Willow s Tarou nezdvihli. Buffy ich vyšla vyprevadiť na chodbu.

Naozaj to nechcel, vážne. Ale nemohol nepočuť ten ich rozhovor. Hlavne keď zvedavo naťahoval svoje upírie uši.

"Už sa dovtípil?"

"Zatiaľ nie."

"Tak mu to povedz rovno!"

"Čo keď nebude chcieť?"

"Spike? Ten Spike, ktorý by kvôli tebe na pravé poludnie roznášal poštu keby si ho požiadala? Ten Spike, ktorý ťa hltá očami aj keď máš na sebe vyťahané tepláky a celú tvár máš zababranú pleťovou maskou? Toho Spika myslíš?"

"Je mi to trápne. Muž by mal predsa požiadať ženu a nie naopak."

"Vás dvoch by mali strčiť do jedného vreca a poriadne vytĺcť."

Aj Willow teda už o všetkom vie. Dobre, že prekukol, čo sa vlastne deje, síce neskoro, ale predsa.

Vydržať, kým sa všetko prevalí bolo ukrutné utrpenie. Drobec Buffy dávno spala ale Billy sa hrdinsky namáhal dopozerať krvák, ktorý mu dnes výnimočne povolili. Driemal pritom, vyvražďovačky ho zdá sa nedesili. Po tom, čo zvykol vídať, keď sa občas priplietol k naozajstnej bitke svojej mamy bol toto iba slabý odvar.

Buffy si opäť sadla celkom blízko, teraz si už bol istý, že zámerne a nie náhodou. Tvárila sa, že ju nesmierne zaujíma tupý príbeh, ktorý beží na obrazovke a aby sa jej lepšie pozeralo oprela si hlavu o jeho rameno. Musel sa neskutočne ovládať aby sa nerozfučal ako parná lokomotíva, keď kurič riadne naložil pod kotol a zažíval pekelné muky zakaždým, keď sa zamrvila až pokým nedobehli záverečné titulky a takmer spiaci Billy sa nepobral do postele.

Konečne zostali sami. Videl ako si premožiteľka nepokojne mädlí ruky a tiež bol príšerne nervózny. Vzrušene k nej vzhliadol a psím pohľadom modlikal aby už prehovorila.

"Chcela by som ťa o niečo požiadať." Urobila to! Ona to naozaj spravila!

"Čokoľvek..." Bol dojatý, toto by teda v živote nečakal.

"Vieš, vlastne by som ti to nemala hovoriť ja." Len neváhaj Buffy, len do toho. Poviem Áno. Neboj sa. Som len tvoj.

"Dawn sa bude vydávať."

Dawn? Zdesene preglgol. Všetko to krásne, na čo tešil sa mu rozsypalo ako domček z kariet, nejakým zázrakom sa preskladalo na desivý pažravý mangeľ a teraz ho to išlo nemilosrdne zožrať.

Nie Buffy bude mať svadbu. Ale Dawn. Ako dlho už chodila s tým svojim talianskym frajerom? Minimálne štyri roky.

S ním nanajvýš počítajú pri svadobných prípravach. Bude sa im hodiť, vždy bol dievča pre všetko, domáci dobrý škriatok, ktorý zmákne čo treba. Nevedomky zaďobol pohľad kamsi do prázdna a sklamane sa nahrbil. "Áno?"

"Chcela ti to povedať osobne, ale zistila, že je tehotná a už nechce letieť. Preto poprosila mňa." Kruci! Prečo Dawn?

Keby si aspoň nebol toľko vecí vysníval. Snívanie je celkom celkom zlé. Úplne najhoršie.

Neodvážil sa na Premožiteľku ani len pozrieť. Ako si mohol tak stupídne namýšľať, že by ho Buffy chcela, pre Buffy nikdy nebude dosť dobrý. Mal by sa s tým zmieriť, tak ako keď bola s Rileym. Určite si nájde niekoho ďalšieho. Aj deti vyrastú. Zase až tak ďaleko od pravdy nebol, keď si spočítal, aký zbytočný potom bude.

"A ja by som chcela aby si..." Raz to príde, dnes ho ešte potrebuje, pravdepodobne strážiť malých, Buffy aj Xandrovho Alexa. Nebudú ich so sebou ťahať cez pol sveta. Vždy bol dobrý za pestúnku, bude excelentná Mary Poppinsová.

" ... ma na tej svadbe sprevádzal." Tak nie babysitting, horšie! Premožiteľka, máš ty vôbec srdce? Výhľad mu celkom rozmazali potlačované slzy. Zase to bude ako na Xandrovej preslávnej hostine. Príde tam s ním a odíde s iným. Mal by odmietnuť.

Neurobil to, rezignoval. "Samozrejme, ako chceš."

Ale čo! Každý ďalší deň s Buffy bude ako sviatok, jeho súkromný malý strašidelný Halloween, lebo nikdy nebude vedieť, kedy nadíde tá chvíľa, že o ňu príde. Ale zostane s ňou až dovtedy, až po ten celkom posledný deň.

Lenže na dnes mu už stačilo. Dnes potreboval vypnúť. Nechcel nič viac iba si kúpiť zopár fľašiek, zašiť sa vo svojom útočisku za zatvorenými dverami a ožrať sa tam do nemoty. Dnes už toho bolo naňho priveľa. Ani on predsa nie je z dreva!

Zodvihol sa a bral sa preč. Nechtami skoro oral dlážku, tak veľmi mu spadli plecia. Obliekol si kabát a zašomral popod nos: "Dobrú noc," viac pre seba ako pre Buffy, ktorú celkom stratil z dohľadu.

Pred dverami zostal stáť. Premožiteľka sa o ne opierala chrbtom a nervózne tikala pohľadom z jednej steny chodby na druhú. Zastrčila si vlasy za ucho, zodvihla spadnuté ramienko.

Bola všetko čo mal, drobná, blonďatá, zabíjačka takých ako bol on sám. So štíhlym pásom a dlhými nohami. S úsmevom aj vlasmi ako z reklamy a srdcom ako kus masla. Voňajúca domovom, sálajúca teplo a pokoj... Miloval ju, a vždy bude. Nech sa už deje čokoľvek.

´Buffy, prosím, nechaj ma ísť.´ Natiahol sa za kľučkou, ale nemohol si otvoriť, lebo mu neuhla. Ničomu nerozumel. Všetko čo chcela mu už predsa povedala, jeho úloha bola jasná. Bude si ju plniť až kým nenadíde čas vypratať sa.

"Spike. Raz som ti povedala, že to nikdy nebudeš ty." Stuhol od bolesti. Prečo mu pripomína? Ešte ho nepotrápila dosť?

Zachytil ako mu položila ruku na prsia. V očiach mala čudne sklenený vzrušený výraz, ktorý jeho nevypovedanej otázke protirečil rovnako ako jej slová: "Mohol by si ma pobozkať. Myslím, že som sa vtedy zmýlila."

******************
secentity