"Nie je doma!" Bol to Billyho hlas. Spike si hovoril, že musel predsa len zaspať. Čo by ten chlapec robil v noci potme na cintoríne? A že bola riadna tma. Sám si nevidel ani na koniec nosa.

"Asi šiel niekam von. Ako ho teraz nájdeme." Definitívne sen. Jeho utrápené a vyčerpané podvedomie Billyho hlasom hovorí, presne to, čo by sa mu páčilo. Keby ho hľadali, keby im chýbal...

"Na Halloween bývajú upíri doma a nikam nechodia. Spike tento zákon neporušuje ak len nemusí. Čo ak sa mu niečo stalo?" Krucinál fagot. Musí s tým prestať. Ale hneď! Ešte aj premožiteľka ho mátoží? A má oňho starosti, to akurát! Určite niekde sedí s tým svojim nápadníkom a flirtuje jedna radosť. Čo si to prikazoval? Žiadne sny! Už nikdy žiadne sny!

´Spike, počuješ ma.´ Tentokrát sa strhol a vyskočil zo zeme. Vnímal hlas Willow spoza zatvorených dverí hoci do uší mu žiadny zvuk nedorazil rovnako ako vtedy pod tou hlúpou železnou vežou. Žeby sa mu predsa len nesnívalo?

´Počujem.´ Odpovedal najprv automaticky. ´A vypadni z mojej hlavy! Už aj!´ dodal vzápätí podráždene.

´Sorry! Máš to vnútri vyzdobené?´

´Čože?´ Vnútri hlavy?

´Takže nie. Buffy, povedala si mu vôbec, že prídeme? Trošku ti to tam po Halloweensky upravím.´ Čo to stále melie?

Nestihol sa dlhšie čudovať. V jeho svietnikoch sa z ničoho nič rozhorelo zopár sviečok, v kúte sa objavila veľká čierna rakva s nejakým telom, ktoré vyzeralo ako čerstvo zabitá mŕtvola. A všade po dlážke sa povaľovali samé kosti a lebky na červených krvavých fľakoch. Zmizla telka, chladnička, lampa...

´Deti chceli vidieť kde bývaš, ale Buffy ti to nejako zabudla oznámiť.´

´Nezabudla. Malo to byť prekvapenie, tak som mu iba zakázala prísť, aby zostal pekne doma.´

Spika zalial studený pot. Prekvapenie! Celý deň sa zbytočne mučil!

A okrem toho to okolo neho vyzeralo ako v B-čkovom horore. Poslednú rakvu, ktorú tu mal zakopal za múrikom, keď mu ktorýsi večer napadlo, že je Billy už dosť veľký aby ho tu mohol vypátrať.

Tento čarodejkin "výtvor" decká nesmú vidieť.

´Willow! Chceš ich na smrť vydesiť? Alebo chceš aby sa ma začali báť? Okamžite vráť všetko nazad, môžeš prirobiť zopár balónov a nejaké lampióny, a falošné netopiere a pavúky. Ešte tekvicového svetlonosa. A dosť! Jasné?!!!´ Musí zachrániť čo sa ešte dá.

So zadosťučinením pozoroval ako podľa všetkého pravé hrôzostrašné bosorácke dekorácie miznú a nahrádza ich umelá háveď a svietiace papierové gule presne podľa jeho predstavy.

´Ešte sladkosti.´ dodala Willow.

Rovno pred nosom sa mu objavila veľká okrúhla misa preplnená voňavým a sladkým obsahom. Schmatol ju do rúk a zabránil jej tak spadnúť na zem. ´Bláznivá striga!´

´Strelený upír! Pustíš nás dnu alebo aj to mám urobiť za teba?´

´Šibnutá ježibaba!´ Oprel sa do krídla. Dvere hrobky sa otvorili s príšerným škripotom. Vŕzgali tak vždy, ale deti to nemohli vedieť. Vystrašené ustúpili o krok dozadu. Všetky okrem Bree.

"Ahoj, ujo Spike. Čo mi dáš?" Osemročná červenovlasá dievčinka mala na sebe celkom neškodný kostým, ako malý anjelik. Akurát! K anjelikovi mala na hony ďaleko. Nevedel ako si ju Willow s Tarou obstarali. Jednoducho sa jedného dňa odkiaľsi zjavila a nikto sa nepýtal. Ani úrady, ani škola.

Pamätal si ako sa prvý krát podujal, že ju bude v noci strážiť. Mala vtedy tak päť rokov. Myslel si, že to bude brnkačka. Uložiť do postele a pri telke vyjesť chladničkové zásoby na celý týždeň. Zdvorilo prikyvoval na Willowine a Tarine rady a vypoklonkoval ich z dverí.

Len čo však tie dve vytiahli päty z domu, milá Bree ho prikovala k stoličke. Nemohol sa ani pohnúť, vypovedať jediné slovo. A robila si s ním pritom čo chcela. Celého ho poviazala mašľami, česala mu vlasy a potom ho nakŕmila arašidovým maslom a lekvárom.

Willow a Tara sa vrátili až nadránom a išli sa od smiechu popučiť. Dodnes netušil, čo na tom bolo až také smiešne.

"To sa nepatrí." Napomínali malú nezbednicu a chichúňali sa pritom. "Už aj ho pusť."

"Nepustím. Nie je človek. Čo keď mi ublíži?" Nakoniec ju predsa len presvedčili, že je neškodný. Ale aj tak mával pri nej čudný pocit. Nebezpečná malá ryšavá pehavá potvora. Vedel, že keby chcela mohla ho znehybniť hoci aj teraz a hotovo. Radšej si ju skúsi neznepriateliť.

Čupol si a strčil jej pred oči misu. "Nech sa páči, vyber si čo len chceš." Opätoval jej úsmev a posunkom volal dnu aj ostatných.

"Poďte si zobrať všetci." Prvá sa osmelila jeho najmilšia hobitka, maličká ale prekrásna. Predsa by sa nebála uja Spika, ktorý ju naučil ako si uväzovať šnúrky a ako sa nepozorovane dostať k maminým koláčikom na hornej polici v komore. Strčila ruku medzi sladkosti až po zápästie a nabrala si plnú hrsť, potom sa oprela o jeho bok a nemotorne začala rozbaľovať jeden z kúskov kým dva ďalšie jej padli na zem.

Svoje práva si uplatnilo aj Xandrovo staršie potomstvo. Obe dievčatá Ruth aj Amélia, vyobliekané za modelky alebo možno herečky si nastrkali do vlastných vrecúšok toľko, koľko sa im tam len zmestilo. Potom sa stiahli viac dozadu, začali si všetko obzerať, vzrušene si niečo šepotali, chichotali sa a rýchlo sa rozbehli dolu do podzemia.

Billy vošiel až ako posledný. Bol predsa najstarší a bol tu jediný chlap medzi toľkými ženami, lebo ani nie dvojročné okrúhle batoľa, ktoré mal Xander na rukách sa ešte za muža počítať nedalo. Zobral si veľký kus čokolády a s hraným nezáujmom sa tiež pustil do prehliadky jeho obydlia.

Pred dverami už zostali len dospelí. Willow zavesená do Tary. Xander so svojím živým, ale ospalým a v podstate veľmi lenivým nákladom vedľa Anyi s rastúcim okrúhlym bruškom. A Buffy. Pri pohľade na ňu sa mu dvíhal žalúdok. Tá vec so šatami pre družičky a poschodovou tortou s veľkým srdcom navrchu ešte stále nebola vyriešená.

Čo ak?.... Nie, nie, nie.... Takto by mu iste Buffy nechcela naznačiť, že ju má požiadať o ruku. Alebo hej? Priznala sa mu predsa, že niekoho potrebuje. Sledoval ju ako si ho nenápadne premeriava a po tom, čo ulahodila svojmu zraku sa naňho rozpačito usmieva. Nemohlo mu uniknúť ako sa díva. Uveličene, s nádejou! Krvavé peklo! Naozaj to bude pravda! Toto teda nepredýcha!

"Primrzli ste tam alebo čo?" Opatrne zdvíhajúc malú Buffy jednou rukou do náručia uvoľnil vchod a misu položil na stolík. Znovu sa obzrel a zatajil dych. Veľká Buffy ešte stále s rumencom na tvári so zaľúbením obdivovala jeho nahú hruď a ramená. Dopekla!

Na chrbte zacítil studené mrazenie. Ešte nikdy sa neženil, bude to makačka. Bude sa musieť vyobliekať, byť zdvorilý a milý, odriekať všetky tie nezmyselné slová a vymyslieť sľub, ktorým sa jej odovzdá. Asi to zrýmuje, ešte všetko nezabudol. A kúpiť prsteň, a kyticu.

Vzrušením sa mu rozšírili zreničky. Buffy bude celá v bielom a bude nádherná. Nechá jej zahrať Wings in the wind, pod vplyvom čarov určite vtedy povedala to čo by naozaj chcela. Vyzve ju do tanca, bude ju vykrúcať a šepkať jej pritom Ľúbim ťa. Keď dotancujú chytia sa za ruky a každý bude vidieť, že je len a len jeho, že už navždy patria k sebe... Svadby vlastne vôbec nie sú až taká zlá vec.

"Ujo Spike, ujo Spike, a kde máš frajerku?" Šokovane sa vrátil nazad do reality a zhrozene si premeral dve ukrutne zmaľované filmové hviezdy, ktoré sa ako veľká voda dovalili nazad zo suterénu.

"Frajerku?" Skoro začal pred tými dvomi cúvať. Blysol očami k Buffy a videl ako zodvihla obočie a zvedavo sa prizerá. Len nech teraz táto roztopašná čeliadka zase všetko nepokazí.

"Ja nemám žiadnu frajerku." Bránil sa odhodlane.

"Určite." Odula sa menšia Anyina kópia. "Bola tu tma a ty si skoro nahý, a posteľ nie je postlaná. Iste tu máš niekde frajerku."

"Nemám. Len som spal." Uvedomil si, že sa skoro červená. "Zaneste misu dolu Bree a Billymu." Už aby sa tých prostorekých oblúd zbavil.

"Aj ja idem." Požiadala ho hobitka v náručí, tak ju zložil na zem a pozeral ako ju Amélia vedie dolu. Ešte že si tam urobil normálne schody, po tom príkrom rebríku, ktorý tam mával kedysi by nezišla.

"Asi by si sa mal obliecť." Pobavený úsmev premožiteľky ho prinútil začať sa obzerať kde má niečo čím by sa zahalil.

"Márnosť, aké staré vlastne tie dve sú?" Prehodil zhľadúvajúc niečo čisté na seba. Na sedačke za gaučom objavil jednu zo svojich červených košieľ, bola posledná z čisto vypratej a vyžehlenej kôpky, ktorú si priniesol od Buffy minulý týždeň.

"Nezabúdaj koho majú za mamu."

"Otvorene hovoriť o sexe, na tom nič zlé nevidím." Zamiešala sa im do rozhovoru Anyia. "Je to tá najprirodzenejšia vec na svete."

Neodvážili sa jej protirečiť. Bývalá démonka milovala deti. Bolo to nezvyčajné, keď človek uvážil čím si krátila čas viac ako tisíc rokov.

Keby mu to niekto povedal, neuveril by. Ale videl to na vlastné oči a bola to absolútna a neodškriepiteľná pravda. Znova bola tehotná. Keď im to nedávno oznamovala, všetku vinu hádzala na Xandra ale jej oči neboli nahnevané. A Xander sa jej ospravedlňoval, ale nie ako previnilec. Urobili si to dieťa úmyselne a po zrelej dohode, jeho sa im nepodarilo oklamať, bolo to očividné.

Rozumeli si veľmi dobre aj bez slov, až im niekedy závidel. Používali také tie nenápadné posunky, ktorými si všetko povedali. Aj teraz si nedbalo kývli bradami, keď videli ako mu premožiteľka dopla zvyšné dva gombíky a potom sa ho chytila pod pazuchu. Akoby všetkému rozumeli. Aj Willow a Tara si vymenili chápavé úsmevy a Buffy sa zase posunula ešte o kúsok bližšie a nechala ruku presne tam, kam ju pred chvíľou strčila.

Nemohol prehliadnuť takýto jednoznačný signál, odvážil sa na oplátku ovinúť svoje rameno okolo jej pása. Nebránila sa.

Naozaj chce aby ju požiadal. Zem sa mu zakrútila pod nohami a šťastie mu začalo zahmľovať zrak. Bude to celkom ako v tom jeho sne. Kým bude vonku vidno bude s deťmi. Billymu opraví motorku, ktorá stála doteraz nepoužívaná v garáži a so svojou princezničkou bude variť čaj o piatej bábikám.

A potom... Keď sa zotmie... Nevedomky sa zadychčal a zaľúbeným pohľadom kradmo obdivoval bohyňu vedľa seba. Bude strážiť jej spánok. Veľmi rád. Teda väčšinou...

Celý žiaril pokým všetkých prítomných hostil vyčarovanými dobrotami. A sršal vtipom. Dokonca ani nebol uštipačný ako zvyčajne. Ako by mohol? Veď zakrátko budú všetci jedna naozajstná veľká šťastná rodinka.

Deti sa nakoniec nabažili jeho skromného obydlia a rodinná rada zložená z Buffy a Willow rozhodla, že sa presunú k premožiteľke, už aj preto, že najmenší začínali byť ospalí.

"Zájdem po Billyho." Ponúkol sa ochotne, keď videl, že chlapec sa ešte stále potuluje niekde v podzemí.

Zišiel dolu schodmi a uvidel ho ako stojí vedľa starého kamenného sarkofágu a prstami opatrne kĺže po golieri jeho kabáta, ktorý tam mal prehodený. Keď ho zbadal rýchlo stiahol ruku a schoval ju za chrbát.

"Ešte si mi nepovedal za koho si sa dnes prezliekol ty?" Spýtal sa ho aj keď tušil kým sa Billy dnes večer stal. Čierne nohavice a tričko, navrchu červená košeľa, bolo to zreteľné.

"Ja som upír. Ale dobrý!" Hrdo prehlásil Billy presne ako predpokladal. "Pomáham premožiteľke." Ako ináč!

"Myslel som si!" Uznanlivo mu prikyvoval. "A si určite veľmi silný, lebo vieš schovať zuby aj čelo."

"Jasné. A každý deň trénujem. Budem ešte silnejší."

Rozstrapatil mu šticu, potom poodišiel pár krokov. "Podáš mi, prosím, kabát. Vonku je iste chladno."

Billy zobral obdivovaný kus odevu opatrne do rúk a hryzkajúc si spodnú peru mu ho doniesol. Ešte trošku podrastie a požičia mu ho. Alebo mu zoženie vlastný. Za chvíľu bude mať predsa narodeniny.

Chlapec kráčal vedľa neho až domov. Snažil sa zrovnať si s ním krok, tak musel nasilu menej naťahovať nohy. Ale neprekážalo mu to. Toto bol Halloween aký mal rád.

Pri zapnutom videu sa napchával dobrotami ostošesť spolu s Xandrom pokým si decká išli hrdlá vysmiať na variacom potkanovi Rattatouillovi.

A čo bolo najlepšie, celý čas sedel hneď vedľa Buffy. Nie tak ďaleko ako po iné roky, celkom blízko nej. Rameno si položil na operadlo gauča a prstami sa občas nenápadne hral s jej vlasmi. Nevedel, či si to niekto všimol ani či si to všimla ona. Ale nikto nič nenamietal.

Perfektné. Povedal si to za tento večer snáď tisíc ráz.

Keď Xander pozbieral svoju rodinku a odchádzal, dokonca mu potriasol rukou. Inokedy by ho iba nevšímavo minul. Buffy mu už iste všetko o svojich plánoch povedala. Len on sám, sprostý, až dodnes nemal ani tušenie.

Potom si Bree postavila hlavu, že musí ísť pozrieť či jej príšery, čo chodia po vonku nezničili záhradný domček pre bábiky. A neustúpila kým sa Willow s Tarou nezdvihli. Buffy ich vyšla vyprevadiť na chodbu.

Naozaj to nechcel, vážne. Ale nemohol nepočuť ten ich rozhovor. Hlavne keď zvedavo naťahoval svoje upírie uši.

"Už sa dovtípil?"

"Zatiaľ nie."

"Tak mu to povedz rovno!"

"Čo keď nebude chcieť?"

"Spike? Ten Spike, ktorý by kvôli tebe na pravé poludnie roznášal poštu keby si ho požiadala? Ten Spike, ktorý ťa hltá očami aj keď máš na sebe vyťahané tepláky a celú tvár máš zababranú pleťovou maskou? Toho Spika myslíš?"

"Je mi to trápne. Muž by mal predsa požiadať ženu a nie naopak."

"Vás dvoch by mali strčiť do jedného vreca a poriadne vytĺcť."

Aj Willow teda už o všetkom vie. Dobre, že prekukol, čo sa vlastne deje, síce neskoro, ale predsa.

Vydržať, kým sa všetko prevalí bolo ukrutné utrpenie. Drobec Buffy dávno spala ale Billy sa hrdinsky namáhal dopozerať krvák, ktorý mu dnes výnimočne povolili. Driemal pritom, vyvražďovačky ho zdá sa nedesili. Po tom, čo zvykol vídať, keď sa občas priplietol k naozajstnej bitke svojej mamy bol toto iba slabý odvar.

Buffy si opäť sadla celkom blízko, teraz si už bol istý, že zámerne a nie náhodou. Tvárila sa, že ju nesmierne zaujíma tupý príbeh, ktorý beží na obrazovke a aby sa jej lepšie pozeralo oprela si hlavu o jeho rameno. Musel sa neskutočne ovládať aby sa nerozfučal ako parná lokomotíva, keď kurič riadne naložil pod kotol a zažíval pekelné muky zakaždým, keď sa zamrvila až pokým nedobehli záverečné titulky a takmer spiaci Billy sa nepobral do postele.

Konečne zostali sami. Videl ako si premožiteľka nepokojne mädlí ruky a tiež bol príšerne nervózny. Vzrušene k nej vzhliadol a psím pohľadom modlikal aby už prehovorila.

"Chcela by som ťa o niečo požiadať." Urobila to! Ona to naozaj spravila!

"Čokoľvek..." Bol dojatý, toto by teda v živote nečakal.

"Vieš, vlastne by som ti to nemala hovoriť ja." Len neváhaj Buffy, len do toho. Poviem Áno. Neboj sa. Som len tvoj.

"Dawn sa bude vydávať."

Dawn? Zdesene preglgol. Všetko to krásne, na čo tešil sa mu rozsypalo ako domček z kariet, nejakým zázrakom sa preskladalo na desivý pažravý mangeľ a teraz ho to išlo nemilosrdne zožrať.

Nie Buffy bude mať svadbu. Ale Dawn. Ako dlho už chodila s tým svojim talianskym frajerom? Minimálne štyri roky.

S ním nanajvýš počítajú pri svadobných prípravach. Bude sa im hodiť, vždy bol dievča pre všetko, domáci dobrý škriatok, ktorý zmákne čo treba. Nevedomky zaďobol pohľad kamsi do prázdna a sklamane sa nahrbil. "Áno?"

"Chcela ti to povedať osobne, ale zistila, že je tehotná a už nechce letieť. Preto poprosila mňa." Kruci! Prečo Dawn?

Keby si aspoň nebol toľko vecí vysníval. Snívanie je celkom celkom zlé. Úplne najhoršie.

Neodvážil sa na Premožiteľku ani len pozrieť. Ako si mohol tak stupídne namýšľať, že by ho Buffy chcela, pre Buffy nikdy nebude dosť dobrý. Mal by sa s tým zmieriť, tak ako keď bola s Rileym. Určite si nájde niekoho ďalšieho. Aj deti vyrastú. Zase až tak ďaleko od pravdy nebol, keď si spočítal, aký zbytočný potom bude.

"A ja by som chcela aby si..." Raz to príde, dnes ho ešte potrebuje, pravdepodobne strážiť malých, Buffy aj Xandrovho Alexa. Nebudú ich so sebou ťahať cez pol sveta. Vždy bol dobrý za pestúnku, bude excelentná Mary Poppinsová.

" ... ma na tej svadbe sprevádzal." Tak nie babysitting, horšie! Premožiteľka, máš ty vôbec srdce? Výhľad mu celkom rozmazali potlačované slzy. Zase to bude ako na Xandrovej preslávnej hostine. Príde tam s ním a odíde s iným. Mal by odmietnuť.

Neurobil to, rezignoval. "Samozrejme, ako chceš."

Ale čo! Každý ďalší deň s Buffy bude ako sviatok, jeho súkromný malý strašidelný Halloween, lebo nikdy nebude vedieť, kedy nadíde tá chvíľa, že o ňu príde. Ale zostane s ňou až dovtedy, až po ten celkom posledný deň.

Lenže na dnes mu už stačilo. Dnes potreboval vypnúť. Nechcel nič viac iba si kúpiť zopár fľašiek, zašiť sa vo svojom útočisku za zatvorenými dverami a ožrať sa tam do nemoty. Dnes už toho bolo naňho priveľa. Ani on predsa nie je z dreva!

Zodvihol sa a bral sa preč. Nechtami skoro oral dlážku, tak veľmi mu spadli plecia. Obliekol si kabát a zašomral popod nos: "Dobrú noc," viac pre seba ako pre Buffy, ktorú celkom stratil z dohľadu.

Pred dverami zostal stáť. Premožiteľka sa o ne opierala chrbtom a nervózne tikala pohľadom z jednej steny chodby na druhú. Zastrčila si vlasy za ucho, zodvihla spadnuté ramienko.

Bola všetko čo mal, drobná, blonďatá, zabíjačka takých ako bol on sám. So štíhlym pásom a dlhými nohami. S úsmevom aj vlasmi ako z reklamy a srdcom ako kus masla. Voňajúca domovom, sálajúca teplo a pokoj... Miloval ju, a vždy bude. Nech sa už deje čokoľvek.

´Buffy, prosím, nechaj ma ísť.´ Natiahol sa za kľučkou, ale nemohol si otvoriť, lebo mu neuhla. Ničomu nerozumel. Všetko čo chcela mu už predsa povedala, jeho úloha bola jasná. Bude si ju plniť až kým nenadíde čas vypratať sa.

"Spike. Raz som ti povedala, že to nikdy nebudeš ty." Stuhol od bolesti. Prečo mu pripomína? Ešte ho nepotrápila dosť?

Zachytil ako mu položila ruku na prsia. V očiach mala čudne sklenený vzrušený výraz, ktorý jeho nevypovedanej otázke protirečil rovnako ako jej slová: "Mohol by si ma pobozkať. Myslím, že som sa vtedy zmýlila."

******************
secentity